оторва́ть
verboperfectivo
Par de aspecto отрыва́тьdistraer; interrumpir
Significados
- apartar
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | оторву́ |
| ты | оторвёшь |
| он / она / оно | оторвёт |
| мы | оторвём |
| вы | оторвёте |
| они | оторву́т |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | оторва́л |
| Femenino | оторвала́ |
| Neutro | оторва́ло |
| Plural | оторва́ли |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | оторви́ |
| Plural | оторви́те |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | оторва́вший |
| Pasivo | — | ото́рванный |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | оторва́в, оторвавши |
