удручи́ть
verboperfectivo
Par de aspecto удруча́тьafligir; deprimir
Significados
- afligir, deprimir
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | удручу́ |
| ты | удручи́шь |
| он / она / оно | удручи́т |
| мы | удручи́м |
| вы | удручи́те |
| они | удруча́т |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | удручи́л |
| Femenino | удручи́ла |
| Neutro | удручи́ло |
| Plural | удручи́ли |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | удручи́ |
| Plural | удручи́те |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | удручи́вший |
| Pasivo | — | удручённый |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | удручи́в, удручи́вши |