расщепля́ть
verboimperfectivo
Par de aspecto расщепи́тьpartir; astillar, descomponer
Significados
- escindir, descomponer
Conjugación
| Presente | |
|---|---|
| я | расщепля́ю |
| ты | расщепля́ешь |
| он / она / оно | расщепля́ет |
| мы | расщепля́ем |
| вы | расщепля́ете |
| они | расщепля́ют |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | расщепля́л |
| Femenino | расщепля́ла |
| Neutro | расщепля́ло |
| Plural | расщепля́ли |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | расщепля́й |
| Plural | расщепля́йте |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | расщепля́ющий | расщепля́вший |
| Pasivo | расщепля́емый | — |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | расщепля́я | расщепляв, расщеплявши |