расщепи́ть
verboperfectivo
Par de aspecto расщепля́тьescindir, descomponer
Significados
- partirрасколоть
- astillar, descomponer
- rajarрасколоть
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | расщеплю́ |
| ты | расщепи́шь |
| он / она / оно | расщепи́т |
| мы | расщепи́м |
| вы | расщепи́те |
| они | расщепя́т |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | расщепи́л |
| Femenino | расщепи́ла |
| Neutro | расщепи́ло |
| Plural | расщепи́ли |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | расщепи́ |
| Plural | расщепи́те |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | расщепи́вший |
| Pasivo | — | расщеплённый |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | расщепи́в, расщепивши, расщепя́ |