нагруби́ть
verboperfectivo
Par de aspecto груби́тьinsolentarse; ser grosero
Significados
- tratar groseramente
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | нагрублю́ |
| ты | нагруби́шь |
| он / она / оно | нагруби́т |
| мы | нагруби́м |
| вы | нагруби́те |
| они | нагрубя́т |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | нагруби́л |
| Femenino | нагруби́ла |
| Neutro | нагруби́ло |
| Plural | нагруби́ли |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | нагруби́ |
| Plural | нагруби́те |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | нагруби́вший |
| Pasivo | — | — |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | нагруби́в, нагрубивши |