выпира́ть
verboimperfectivo
Par de aspecto вы́перетьsobresalir, echar fuera
Significados
- sobresalir, abultar, expulsar
Conjugación
| Presente | |
|---|---|
| я | выпира́ю |
| ты | выпира́ешь |
| он / она / оно | выпира́ет |
| мы | выпира́ем |
| вы | выпира́ете |
| они | выпира́ют |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | выпира́л |
| Femenino | выпира́ла |
| Neutro | выпира́ло |
| Plural | выпира́ли |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | выпира́й |
| Plural | выпира́йте |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | выпира́ющий | выпира́вший |
| Pasivo | выпираемый | — |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | выпира́я | выпирав, выпиравши |