устыди́ть
verboperfectivo
Par de aspecto устыжа́тьavergonzar, humillar
Significados
- avergonzar, abochornar
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | устыжу́ |
| ты | устыди́шь |
| он / она / оно | устыди́т |
| мы | устыди́м |
| вы | устыди́те |
| они | устыдя́т |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | устыди́л |
| Femenino | устыди́ла |
| Neutro | устыди́ло |
| Plural | устыди́ли |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | устыди́ |
| Plural | устыди́те |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | устыди́вший |
| Pasivo | — | устыжённый |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | устыди́в, устыдивши |