уста́вить
verboperfectivo
Par de aspecto уставля́тьcolocar, disponer, llenar de
Significados
- llenar de objetos, fijar la mirada
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | уста́влю |
| ты | уста́вишь |
| он / она / оно | уста́вит |
| мы | уста́вим |
| вы | уста́вите |
| они | уста́вят |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | уста́вил |
| Femenino | уста́вила |
| Neutro | уста́вило |
| Plural | уста́вили |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | уста́вь |
| Plural | уста́вьте |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | уста́вивший |
| Pasivo | — | уста́вленный |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | уста́вив, уста́вивши |