уговори́ть
verboperfectivo
Par de aspecto угова́риватьinducir; persuadir
Significados
- convencer
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | уговорю́ |
| ты | уговори́шь |
| он / она / оно | уговори́т |
| мы | уговори́м |
| вы | уговори́те |
| они | уговоря́т |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | уговори́л |
| Femenino | уговори́ла |
| Neutro | уговори́ло |
| Plural | уговори́ли |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | уговори́ |
| Plural | уговори́те |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | уговори́вший |
| Pasivo | — | уговорённый |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | уговори́в, уговоривши, уговоря́ |
