уво́лить
verboperfectivo
Par de aspecto увольня́тьdespedir; exonerar
Significados
- despedir
- destituir, despedir
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | уво́лю |
| ты | уво́лишь |
| он / она / оно | уво́лит |
| мы | уво́лим |
| вы | уво́лите |
| они | уво́лят |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | уво́лил |
| Femenino | уво́лила |
| Neutro | уво́лило |
| Plural | уво́лили |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | уво́ль |
| Plural | уво́льте |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | уво́ливший |
| Pasivo | — | уво́ленный |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | уво́лив, уволивши, уво́ля |
