уве́рить
verboperfectivo
Par de aspecto уверя́тьasegurar
Significados
- asegurar, tranquilizar, convencer
- convencer
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | уве́рю |
| ты | уве́ришь |
| он / она / оно | уве́рит |
| мы | уве́рим |
| вы | уве́рите |
| они | уве́рят |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | уве́рил |
| Femenino | уве́рила |
| Neutro | уве́рило |
| Plural | уве́рили |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | уве́рь |
| Plural | уве́рьте |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | уве́ривший |
| Pasivo | — | уве́ренный |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | уве́рив, уверивши, уве́ря |