сгуби́ть
verboperfectivo
Par de aspecto губи́тьdestruir, causar la muerte; arruinar
Significados
- arruinar, perder
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | сгублю́ |
| ты | сгу́бишь |
| он / она / оно | сгу́бит |
| мы | сгу́бим |
| вы | сгу́бите |
| они | сгу́бят |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | сгуби́л |
| Femenino | сгуби́ла |
| Neutro | сгуби́ло |
| Plural | сгуби́ли |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | сгуби́ |
| Plural | сгуби́те |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | сгуби́вший |
| Pasivo | — | сгу́бленный |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | сгуби́в, сгубивши |