приказа́ть
verboperfectivo
Par de aspecto прика́зыватьmandar; ordenar
Significados
- mandar
- ordenar
- prescribir
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | прикажу́ |
| ты | прика́жешь |
| он / она / оно | прика́жет |
| мы | прика́жем |
| вы | прика́жете |
| они | прика́жут |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | приказа́л |
| Femenino | приказа́ла |
| Neutro | приказа́ло |
| Plural | приказа́ли |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | прикажи́ |
| Plural | прикажи́те |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | приказа́вший |
| Pasivo | — | прика́занный |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | приказа́в, приказавши |
