отсро́чить
verboperfectivo
Par de aspecto отсро́чиватьaplazar; diferir
Significados
- aplazar
- diferir
- retrasar
- posponer
- aplazar, prorrogar
- dar una tregua
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | отсро́чу |
| ты | отсро́чишь |
| он / она / оно | отсро́чит |
| мы | отсро́чим |
| вы | отсро́чите |
| они | отсро́чат |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | отсро́чил |
| Femenino | отсро́чила |
| Neutro | отсро́чило |
| Plural | отсро́чили |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | отсро́чь |
| Plural | отсро́чьте |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | отсро́чивший |
| Pasivo | — | отсро́ченный |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | отсро́чив, отсрочивши |