обтеса́вший обтесавший

adjetivo

Significados

  1. que desbastó, que talló

Declinación

CasoMasculinoNeutroFemeninoPlural
Nominativoобтеса́вшийобтеса́вшееобтеса́вшаяобтеса́вшие
Genitivoобтеса́вшегообтеса́вшегообтеса́вшейобтеса́вших
Dativoобтеса́вшемуобтеса́вшемуобтеса́вшейобтеса́вшим
Acusativoобтеса́вшего, обтеса́вшийобтеса́вшееобтеса́вшуюобтеса́вших, обтеса́вшие
Instrumentalобтеса́вшимобтеса́вшимобтеса́вшей, обтеса́вшеюобтеса́вшими
Preposicionalобтеса́вшемобтеса́вшемобтеса́вшейобтеса́вших

обтеса́ть обтесать

verboperfectivo

Significados

  1. desbastar, pulir los modales

Conjugación

Futuro
яобтешу́
тыобте́шешь
он / она / онообте́шет
мыобте́шем
выобте́шете
ониобте́шут
Pasado
Masculinoобтеса́л
Femeninoобтеса́ла
Neutroобтеса́ло
Pluralобтеса́ли
Imperativo
Singularобтеши́
Pluralобтеши́те

Participios

presentepasado
Activo—обтеса́вший
Pasivo—обтёсанный
presentepasado
Gerundios—обтеса́в, обтесавши