обозна́чить
verboperfectivo
Par de aspecto обознача́тьdenotar; designar
Significados
- designar, indicar
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | обозна́чу |
| ты | обозна́чишь |
| он / она / оно | обозна́чит |
| мы | обозна́чим |
| вы | обозна́чите |
| они | обозна́чат |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | обозна́чил |
| Femenino | обозна́чила |
| Neutro | обозна́чило |
| Plural | обозна́чили |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | обозна́чь |
| Plural | обозна́чьте |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | обозна́чивший |
| Pasivo | — | обозна́ченный |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | обозна́чив, обозначивши |