назна́чить
verboperfectivo
Par de aspecto назнача́тьnombrar, fijar citas; asignar
Significados
- prescribir, fijar, asignarcost, date, responsibilities..
- nombrar
- programar, fijar
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | назна́чу |
| ты | назна́чишь |
| он / она / оно | назна́чит |
| мы | назна́чим |
| вы | назна́чите |
| они | назна́чат |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | назна́чил |
| Femenino | назна́чила |
| Neutro | назна́чило |
| Plural | назна́чили |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | назна́чь |
| Plural | назна́чьте |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | назна́чивший |
| Pasivo | — | назна́ченный |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | назна́чив, назначивши |
