кива́ть
verboimperfectivo
Par de aspecto кивну́тьasentir; menear la cabeza
Significados
- asentir
Conjugación
| Presente | |
|---|---|
| я | кива́ю |
| ты | кива́ешь |
| он / она / оно | кива́ет |
| мы | кива́ем |
| вы | кива́ете |
| они | кива́ют |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | кива́л |
| Femenino | кива́ла |
| Neutro | кива́ло |
| Plural | кива́ли |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | кива́й |
| Plural | кива́йте |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | кива́ющий | кива́вший |
| Pasivo | — | — |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | кива́я | кива́в, кивавши |
