закида́ть
verboperfectivo
Par de aspecto заки́дыватьarrojar; lanzar
Significados
- cubrir lanzando cosas
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | закида́ю |
| ты | закида́ешь |
| он / она / оно | закида́ет |
| мы | закида́ем |
| вы | закида́ете |
| они | закида́ют |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | закида́л |
| Femenino | закида́ла |
| Neutro | закида́ло |
| Plural | закида́ли |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | закида́й |
| Plural | закида́йте |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | закида́вший |
| Pasivo | — | заки́данный |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | закида́в, закидавши |