заголоси́ть
verboperfectivo
Par de aspecto голоси́тьplañir; vocear
Significados
- empezar a lamentarse a gritos
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | заголошу́ |
| ты | заголоси́шь |
| он / она / оно | заголоси́т |
| мы | заголоси́м |
| вы | заголоси́те |
| они | заголося́т |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | заголоси́л |
| Femenino | заголоси́ла |
| Neutro | заголоси́ло |
| Plural | заголоси́ли |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | заголоси́ |
| Plural | заголоси́те |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | заголоси́вший |
| Pasivo | — | — |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | — | заголоси́в, заголосивши |