вы́палить
verboperfectivo
Significados
- disparar, soltar de golpe
Conjugación
| Futuro | |
|---|---|
| я | вы́палю |
| ты | вы́палишь |
| он / она / оно | вы́палит |
| мы | вы́палим |
| вы | вы́палите |
| они | вы́палят |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | вы́палил |
| Femenino | вы́палила |
| Neutro | вы́палило |
| Plural | вы́палили |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | вы́пали |
| Plural | вы́палите |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | — | вы́паливший |
| Pasivo | — | вы́паленный |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | вы́паля | вы́палив, выпаливши |