бря́кать
verboimperfectivo
Significados
- dejar caer con estrépito, soltar indiscretamente
Conjugación
| Presente | |
|---|---|
| я | бря́каю |
| ты | бря́каешь |
| он / она / оно | бря́кает |
| мы | бря́каем |
| вы | бря́каете |
| они | бря́кают |
| Pasado | |
|---|---|
| Masculino | бря́кал |
| Femenino | бря́кала |
| Neutro | бря́кало |
| Plural | бря́кали |
| Imperativo | |
|---|---|
| Singular | бря́кай |
| Plural | бря́кайте |
Participios
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Activo | бря́кающий | бря́кавший |
| Pasivo | брякаемый | бряканный |
| presente | pasado | |
|---|---|---|
| Gerundios | бря́кая | брякав, брякавши |