утесни́ть
verbperfective
Meanings
- to oppress, to constrain, to restrict
Conjugation
| Future | |
|---|---|
| я | утесню́ |
| ты | утесни́шь |
| он / она / оно | утесни́т |
| мы | утесни́м |
| вы | утесни́те |
| они | утесня́т |
| Past | |
|---|---|
| Masculine | утесни́л |
| Feminine | утесни́ла |
| Neuter | утесни́ло |
| Plural | утесни́ли |
| Imperative | |
|---|---|
| Singular | утесни́ |
| Plural | утесни́те |
Participles
| present | past | |
|---|---|---|
| Active | — | утесни́вший |
| Passive | — | утеснённый |
| present | past | |
|---|---|---|
| Verbal adverbs | — | утесни́в, утесни́вши |
Examples
- Они пытались утеснить народ.They tried to oppress the people.