причита́ть
verbimperfective
Meanings
- to add, to attach
- to lament, to bewail, to keenover
Conjugation
| Present | |
|---|---|
| я | причита́ю |
| ты | причита́ешь |
| он / она / оно | причита́ет |
| мы | причита́ем |
| вы | причита́ете |
| они | причита́ют |
| Past | |
|---|---|
| Masculine | причита́л |
| Feminine | причита́ла |
| Neuter | причита́ло |
| Plural | причита́ли |
| Imperative | |
|---|---|
| Singular | причита́й |
| Plural | причита́йте |
Participles
| present | past | |
|---|---|---|
| Active | причита́ющий | причита́вший |
| Passive | — | — |
| present | past | |
|---|---|---|
| Verbal adverbs | причита́я | причитав, причитавши |