пристыди́ть
verbperfective
Meanings
- shame
- shame, put to shame, make ashamed of
Conjugation
| Future | |
|---|---|
| я | пристыжу́ |
| ты | пристыди́шь |
| он / она / оно | пристыди́т |
| мы | пристыди́м |
| вы | пристыди́те |
| они | пристыдя́т |
| Past | |
|---|---|
| Masculine | пристыди́л |
| Feminine | пристыди́ла |
| Neuter | пристыди́ло |
| Plural | пристыди́ли |
| Imperative | |
|---|---|
| Singular | пристыди́ |
| Plural | пристыди́те |
Participles
| present | past | |
|---|---|---|
| Active | — | пристыди́вший |
| Passive | — | пристыжённый |
| present | past | |
|---|---|---|
| Verbal adverbs | — | пристыди́в, пристыдивши |