обозли́ть обозлить

verbperfective

Meanings

  1. anger

Conjugation

Future
яобозлю́
тыобозли́шь
он / она / онообозли́т
мыобозли́м
выобозли́те
ониобозля́т
Past
Masculineобозли́л
Feminineобозли́ла
Neuterобозли́ло
Pluralобозли́ли
Imperative
Singularобозли́
Pluralобозли́те

Participles

presentpast
Active—обозли́вший
Passive—обозлённый
presentpast
Verbal adverbs—обозли́в, обозливши, обозля́