облачи́ть
verbperfective
Aspect partner облача́тьrobe, get up, array
Meanings
- to dress up, to deck out
- to robe, to array, to vest
Conjugation
| Future | |
|---|---|
| я | облачу́ |
| ты | облачи́шь |
| он / она / оно | облачи́т |
| мы | облачи́м |
| вы | облачи́те |
| они | облача́т |
| Past | |
|---|---|
| Masculine | облачи́л |
| Feminine | облачи́ла |
| Neuter | облачи́ло |
| Plural | облачи́ли |
| Imperative | |
|---|---|
| Singular | облачи́ |
| Plural | облачи́те |
Participles
| present | past | |
|---|---|---|
| Active | — | облачи́вший |
| Passive | — | облачённый |
| present | past | |
|---|---|---|
| Verbal adverbs | — | облачи́в, облачивши |