обкури́ть обкурить

verbperfective

Meanings

  1. smoke, fumigate, envelop with smoke

Conjugation

Future
яобкурю́
тыобку́ришь
он / она / онообку́рит
мыобку́рим
выобку́рите
ониобку́рят
Past
Masculineобкури́л
Feminineобкури́ла
Neuterобкури́ло
Pluralобкури́ли
Imperative
Singularобкури́
Pluralобкури́те

Participles

presentpast
Active—обкури́вший
Passive—обку́ренный
presentpast
Verbal adverbsобкуря́обкури́в, обкуривши