обкати́ть обкатить

verbperfective

Meanings

  1. to douse, to splash, to pour over, to wash over

Conjugation

Future
яобкачу́
тыобка́тишь
он / она / онообка́тит
мыобка́тим
выобка́тите
ониобка́тят
Past
Masculineобкати́л
Feminineобкати́ла
Neuterобкати́ло
Pluralобкати́ли
Imperative
Singularобкати́
Pluralобкати́те

Participles

presentpast
Active—обкати́вший
Passive—обка́ченный
presentpast
Verbal adverbs—обкатив, обкативши, обкатя́

Examples

  • Он обкатил меня холодной водой.
    He doused me with cold water.