обезбо́лить обезболить

verbperfective

Meanings

  1. anaesthetize
  2. to anesthetize, to numb, to relieve pain, to deaden

Conjugation

Future
яобезбо́лю
тыобезбо́лишь
он / она / онообезбо́лит
мыобезбо́лим
выобезбо́лите
ониобезбо́лят
Past
Masculineобезбо́лил
Feminineобезбо́лила
Neuterобезбо́лило
Pluralобезбо́лили
Imperative
Singularобезбо́ль
Pluralобезбо́льте

Participles

presentpast
Active—обезбо́ливший
Passive—обезбо́ленный
presentpast
Verbal adverbs—обезбо́лив

Examples

  • Врач обезбо́лил место укола.
    The doctor numbed the injection site.