начуди́ть
verbperfective
Meanings
- do strange things, behave in an odd way
Conjugation
| Future | |
|---|---|
| я | начужу́ |
| ты | начуди́шь |
| он / она / оно | начуди́т |
| мы | начуди́м |
| вы | начуди́те |
| они | начудя́т |
| Past | |
|---|---|
| Masculine | начуди́л |
| Feminine | начуди́ла |
| Neuter | начуди́ло |
| Plural | начуди́ли |
| Imperative | |
|---|---|
| Singular | начуди́ |
| Plural | начуди́те |
Participles
| present | past | |
|---|---|---|
| Active | — | начуди́вший |
| Passive | — | — |
| present | past | |
|---|---|---|
| Verbal adverbs | — | начудив, начудивши |