напу́тать
verbperfective
Meanings
- to mess up, mix up
Conjugation
| Future | |
|---|---|
| я | напу́таю |
| ты | напу́таешь |
| он / она / оно | напу́тает |
| мы | напу́таем |
| вы | напу́таете |
| они | напу́тают |
| Past | |
|---|---|
| Masculine | напу́тал |
| Feminine | напу́тала |
| Neuter | напу́тало |
| Plural | напу́тали |
| Imperative | |
|---|---|
| Singular | напу́тай |
| Plural | напу́тайте |
Participles
| present | past | |
|---|---|---|
| Active | — | напу́тавший |
| Passive | — | напу́танный |
| present | past | |
|---|---|---|
| Verbal adverbs | — | напу́тав, напу́тавши |