напасти́сь
verbperfective
Meanings
- to stock up on, to lay in a store of, to provide oneself with
Conjugation
| Future | |
|---|---|
| я | напасу́сь |
| ты | напасёшься |
| он / она / оно | напасётся |
| мы | напасёмся |
| вы | напасётесь |
| они | напасу́тся |
| Past | |
|---|---|
| Masculine | напа́сся |
| Feminine | напасла́сь |
| Neuter | напасло́сь |
| Plural | напасли́сь |
| Imperative | |
|---|---|
| Singular | напаси́сь |
| Plural | напаси́тесь |
Participles
| present | past | |
|---|---|---|
| Active | — | напа́сшийся |
| Passive | — | — |
| present | past | |
|---|---|---|
| Verbal adverbs | — | напасшись |
Examples
- Нужно напастись терпением.One needs to stock up on patience.