воссия́ть
verbimperfective
Meanings
- to shine forth, to beam, to radiate, to blaze
Conjugation
| Present | |
|---|---|
| я | воссия́ю |
| ты | воссия́ешь |
| он / она / оно | воссия́ет |
| мы | воссия́ем |
| вы | воссия́ете |
| они | воссия́ют |
| Past | |
|---|---|
| Masculine | воссия́л |
| Feminine | воссия́ла |
| Neuter | воссия́ло |
| Plural | воссия́ли |
| Imperative | |
|---|---|
| Singular | воссия́й |
| Plural | воссия́йте |
Participles
| present | past | |
|---|---|---|
| Active | — | воссия́вший |
| Passive | — | — |
| present | past | |
|---|---|---|
| Verbal adverbs | — | воссия́в, воссиявши |
Examples
- Его лицо воссияло от радости.His face beamed with joy.